Parlament Veľkej Británie

Parlament Spojeného kráľovstva, všeobecne známy ako Houses of Parliament alebo britský parlament, je najvyšším legislatívnym orgánom v Spojenom kráľovstve, britskej koruny a britských zámorských území. Má legislatívnu nadradenosť a tým aj konečnú moc nad všetkými ostatnými politickými orgánmi v Spojenom kráľovstve a na jeho územiach. Jeho hlavou je panovník Spojeného kráľovstva (v súčasnosti kráľovná Alžbeta II.) a jeho sídlo je Westminsterský palác v jednej z štvrtí britského hlavného mesta Londýn.
Parlament je dvojkomorový, pozostávajúci zo Snemovne lordov a Dolnej snemovne. Panovník tvorí tretiu zložku zákonodarcu. Snemovňa lordov zahŕňa dva rôzne typy členov: Duchovný lordi, pozostávajúci z najvyšších biskupov Anglickej Cirkvi a z Peerov, ktorí boli vymenovaní panovníkom na základe odporúčania predsedu vlády a 92 dedičných Peerov. Pred zavedením najvyššieho súdu v októbri 2009 Snemovňa lordov tiež vykonávala súdnu funkciu – aspiradora.

Dolná snemovňa je demokraticky zvolená komora s voľbami, ktoré sa konajú minimálne každých päť rokov. Obidve komory sa stretávajú v oddelených miestonostiach v paláci Westminster v Londýne. Podľa ústavy sú všetci vládni ministri, vrátane predsedu vlády, členmi Dolnej snemovne alebo, menej často, Snemovne lordov – a sú teda zodpovední príslušným odborom legislatívy. Väčšina ministrov kabinetu a štátnych tajomníkov je z komôr.

Parlament Veľkej Británie bol založený v roku 1707 po ratifikácii Zmluvy o Únii, ktorú schválil parlament Anglicka a parlament Škótska. Britský parlament a jeho inštitúcie nastavili vzor pre mnohé demokracie na celom svete a nazvali sa tak matkou parlamentov. Teoreticky je najvyššia zákonodarná moc Spojeného kráľovstva udelená kráľovnej. Tá však bežne koná na základe rád predsedu vlády a právomoci Snemovne lordov sa obmedzujú na oneskorenie legislatívy. Tak moc je viac menej udelená Dolnej snemovne. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska bolo založené v roku 1801 zlúčením kráľovstva Veľkej Británie a Írska podľa Aktov Únie. Snemovňa lordov bola nadradená Dolnej snemovni v teórii aj v praxi. Členovia Dolnej snemovne boli volení v zastaralom volebnom systéme, v ktorom existovali volebné obvody s veľmi rozdielnymi rozmermi. Počínajúc reformným zákonom z roku 1832, bol volebný systém Dolnej snemovne postupne napravený. Už nie sú závislí od lordov.

Zákon vlády Írska z roku 1920 vytvoril parlamenty Severného Írska a južného Írska a znížil zastúpenie oboch častí. Počet kresiel v Severnom Írsku sa opäť zvýšil po zavedení priameho režimu v roku 1973. Írsky slobodný štát sa stal nezávislým v roku 1922 a v roku 1927 bol parlament premenovaný na Parlament Veľkej Británie a Severného Írska.

Ďalšie reformy Snemovne lordov sa uskutočnili v 20. storočí. Zákon o živých šľachách z roku 1958 povolil pravidelné vytváranie životných šľachtických dôstojností. Zákon o Snemovni lordov z roku 1999 odstránil automatické právo dedičných Peerov. Snemovňa lordov je teraz komorou, ktorá je podriadená Dolnej snemovni. Zákon o reforme ústavy z roku 2005 okrem toho viedol k zrušeniu súdnych funkcií Snemovne lordov vytvorením nového Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva v októbri 2009.
Britská vláda sa zodpovedá v Dolnej snemovni. Avšak predseda vlády ani členovia vlády nie sú volení Dolnou snemovňou. Parlament kontroluje výkonnú moc tým, že schvaľuje alebo odmieta zákony a núti ministrov koruny, aby vysvetlili svoje konanie počas schôdzí parlamentných výborov. V obidvoch prípadoch sa ministrom položia otázky a sú povinní odpovedať.